...
 
HomeHome  CalendarCalendar  FAQFAQ  SearchSearch  MemberlistMemberlist  UsergroupsUsergroups  RegisterRegister  Log inLog in  

Share | 
 

 Zákoutí v zahradě

Go down 
Go to page : Previous  1, 2
AuthorMessage
Sophia Jasmine Schreave
Admin
avatar

Posts : 15
Join date : 2018-10-07

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Nov 03, 2018 12:19 am

Zahlédne jeho utíkající pohled a dojde jí, že se nejspíš zakoukala mnohem víc než chtěla. Prohrábne si trošku nervózně vlasy a podívá se někam do pryč než aby se dívala na něj. "Proč myslíte, že nezasloužíte?" pousměje se na něj, tentokrát se na něj ale podívá.
Docela jí zajímá jeho bratr, vztahy a tak okolo, je to zajímavé. "Svůj? To je docela dobrá vlastnost, aspoň není takový jak všichni okolo." zasměje se a upraví si neposedný pramen za ucho.. Poslechne si jeho pozitivna na její osobu a mírně zrudne. "Ale no tak." odmávne to rukou. "Ne na všechny jsem taková jako na vás, to byste nejspíš měl vědět." přizná se.
Po jeho větě se zamračí. "A to, že jste jen komorník jak říkáte, znamená, že váš názor má menší váhu než názor například nějakého vévody?" podívá se na něj a je mírně naštvaná. Nemá ráda, když se lidé tak podceňují.
"Nemáte čas a lásku? Eh...omlouvám se, to nebylo vhodné se na tohle ptát." poví rychle a upraví si sukni. Teď by se nejraději rozeběhla a narazila do stromu. "A slibujete mi, že mi to potom řeknete?" pozvedne obočí a probodne ho pohledem, nakonec se ale usměje.
Back to top Go down
View user profile
Benjamin (Jace) Howard

avatar

Posts : 11
Join date : 2018-10-22

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Nov 03, 2018 12:41 pm

Trochu ho znepokojilo,jak si ho prohlížela. Byl totiž dost stydlivý,co se týkalo dívek a tím spíše,když šlo o královskou dceru. Podívá se na ni po její otázce. "Já nevím. Jste na mě vážně moc milá,i když bych tu asi ani neměl být. My máme přece jen jiná místa." Použije slova královny,která slýchal několikrát a příčila se mu. Nemohl s tím však nic dělat, dokonce ani Jace. Oba museli držet jazyk za zuby,jinak by dostali vyhazov a všechny plány hadů by byly v háji. Ušklíbne se,ale to ona nevidí, protože má odvracený pohled.
Podrbe se na zátylku,když se baví o bratrovi. Není mu to příjemné a kdyby to Jace věděl,sjede ho jak malého kluka. Jen se křivě usměje a nic na to neřekne. K tomuto tématu se už nechce vracet.
Odvrátí ho na její osobu a říká jen pravdu a všimne si,jak rudne. Kdyby byl Jace,nejspíš by to nepřešel bez poznámky,ale Ben byl jiný. "Vážně." Dodá s úsměvem a podívá se jí do očí. Její další slova ho překvapí a potěší zároveň. "Tak to mě velmi těší. I když nevím, čím jsem si to zasloužil." Pokrčí rameny a uculí se.
Další slova ho opět zaskočí. Nakrčí čelo a rozhodí rukama. "Co se divíte? Všichni nás tu berou jako něco míň..tedy kromě jeho výsosti prince a vás." Vysvětlí jí a skutečně to tak bylo. Ne jednou se kvůli tomu Jace vztekal. Benovi se to taky příčilo,ale i to trochu chápal.
Debata ohledně lásky byla další vec,která mu nebyla příjemná. Protože každá dívka,se kterou se Ben trochu sblížil,získal Jace. Semkne rty a pokrčí rameny. "Tady ji těžko můžu potkat.." řekne nakonec a zvedne pohled k princezně. Nechce to dál rozvádět a naštěstí se i změní téma k jeho přání. Usměje se a přikývne. "Jak mě něco napadne,vyhledám vás." Slíbí a pokyvne hlavou. V tu chvíli mu v kapse zavribuje mobil. "Pardon.." pronese omluvně,mobil vytáhne s přečte si textovku od Jacea: "Kde zas vězíš? Volal mi F.P. máme další instrukce,dojdi co nejdřív." Nahlas vydechne,protože ví,že bude další kázání..ovšem nechtěl se s ním hádat. Zvedne pohled k princezně. "Moc rád bych tu s vámi seděl. Bohužel povinnosti volají." Vstane ze židle. "Děkuji za velmi milou společnost, vaše výsosti." Ukloní se a zadívá se na ni. "A zase někdy na shledanou." Dokončí větu po chvíli a počká,až se s ním i ona rozloučí. Poté se už otočí a odejde z místa di zahrady,odkud zamíří do jejich společného pokoje..
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 6:31 pm

Už nejaký čas nedokázal obsedieť na zadku ani vo svojej izbe, v kuchyni, v knižnici a hudobnej miestnosti, takže sa konečne po dlhšom čase vybral na čerstvý vzduch, ktorý mu istotne chýbal. Miloval pocit vánku vo vlasoch a na tvári. Zhlboka sa nadýchol troška pichľavejšieho studeného vánku a pobral sa preskúmať okolie paláca. Prechádzal sa niekoľko dlhých minút, narazil dokonca aj na altánok ale zjavne sa s takýmto objavom len tak neuspokojil, takže sa obrátil na päte a vydal sa ďalej. Počas cesty si z vrecka na čiernych rifliach vybral malý zapaľovač, ktorý mimovoľne šťukal. Síce nemalo jeho nadanie nič spoločné s ohňom, no zvuk šťukania zapaľovača a smrad ohňa sa mu páčil. Zamysleným pomalým tempom sa dostal až do malého zákutia, ktoré mu stálo asi tak za pozornosti, že sa konečne pristavil a prezrel si pekné posedenie pred ním. Zaujímavé. Tu je to také opustené a osamelé. Určite by sa tu trávil najlepšie čas s nejakou príjemnou spoločnosťou a vínom. Alebo iba vínom. Po chvíľke stánia sa konečne pobral kupredu, sadol si do najbližšieho kresla, prehodil si nohu cez nohu a zamyslene hľadel do plamienka.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 8:07 pm

Cheryl:  *Nějaký čas, čo strávila v paláci sa rozhodla zájsť trochu sa nadýchnuť čerstvého vzduchu. Zatiaľ, čo sa vonku tak prechádzala, tak mala dojem, že ju niekto sleduje a tak sa rozhliadala okolo, v tom sa za ňou objavila akási dievčina.*

Marilyn: "Cheryl Blossom!" *Oslovila ju znechuteným tónom a ona sa s cuknutím obrátila na tú neznámu osobu.* "Kto si? A-ako vieš moje meno?"
Marilyn: "No, povedzme, že.. Môj otec sa pozná s tvojou matkou!" *Povie naozaj slizkým a protivným hlasom, akoby ju neznášala už na prvý pohľad.* //A ja ťa konečne našla, z teba sa nikdy nemala stať upírka. Chcela som ťa zabiť!//*Pomyslí si v hlave a odhrnie si pár neposlušných vlasov.*
Cheryl: *Je prekvapená, nevie čo jej má na to povedať, ale nakoniec zamrká prekvapene očami.* "To, to bude omyl..."
Marilyn: "Žiadny omyl, ako by som inak vedela, že si Blossom? Rovnako ako tvoja... Šialená matka."
Cheryl: "Takto o nej nehovor! Nevieš o nej vôbec nič, nevieš nič o mne a ani o nej! Kto do pekla si?!"
Marilyn: "Och, chúďa Cheryl... Úbohá Cheryl, ktorá nepozná ani svojho otca! Vieš, kto to vlastne vôbec je?! [/b]Tvoja matka sa poznala dobre s mojim otcom, boli to najlepší kamaráti! Tvoja matka vedela dobre, že chodí s istou dievčinou, to s mojou matkou! Mojej matke sa, ale stalo niečo... *Odmlčí sa.* A potom si to tvoja matka rozdala s mojim otcom a keď povedala, že je tehotná, tak zbabelo utiekla!! Rozhodla som sa tak nájsť teba a tvoju matku, tvoju matku som nikdy nenašla!! Ale teba... A no... A v tom lese som dúfala, že... Že ťa zabijem!
*Cheryl to nezvládla vydržať a tak sa do nej okamžite pustila. Obe začali medzi sebou bojovať, lenže Mary je už skúsenejší upír a mala nad ňou vyššiu moc. Zachytila ju a držala ju pevne.*
Marilyn:"Chceš sa vážne porovnávať so mnou?" *Spýtala sa jej a potom sa rozhliadla okolo, keď zacítila, že sa niekto blíži a tak sa ku nej naklonila a do ucha jej čosi začne šepkať.* "Cítiš to? Tú vôňu z diaľky? Človečina... Si ešte mláďa, po nejakej dobe, čo neouchutnáš krv ťa chytí postupom obrovský hlad a bude horšie sa ovládať, i tak postupne zomrieš, keď sa ľudskej krvi nenapiješ."
Cheryl: *Hlasito prehltne a odkýve hlavou na nesúhlas.* "Nikdy!"
Mary: "Tým mi len uľahčíš prácu." *Diabolsky sa pouškrnie, jej upírie oči sa zmenia na normálne oči, prudko ju od seba odstrčila a zmizla kamsi preč.*
Cheryl: *Obíjme si svoje kolená a ostáva sedieť na tej zemi, je jej maximálne jedno, že sedí na tej zemi.*

Marilyn:
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 8:32 pm

V tichosti, ktoré sa prevaľuje okolo neho ako ťažký vzduch, sedí na pohovke, ešte stále so zamysleným výrazom na tvári, zatiaľ čo mu pred nosom plápolá malý oheň. Pousmeje sa, zjavne nad svojimi vlastnými myšlienkami, ktoré sa mu odohrávajú v hlave. Ktovie na čo myslí. Po chvíli prst zo zapaľovača s tichým cvaknutím pustí, pohodí si zapaľovač v rukách, znova ho otvorí a zapáli oheň. To, čo sa odohráva neďaleko zákutia sa mu však našťastie do uší nedostáva, takže dve zápasiace upírky mu teda moc žily netrhajú. (Teda, určite ani vtedy, keď by ich počul a videl.) Prečo je tu tak ticho? Myslel som si, že spolu so Selekciou bude v paláci viac života. Tu je to nuda. Ale i keď, ešte sa nič nezačalo. Pokýve si plamienkom pred tvárou, zodvihne pohľad od ohňa a zadíva sa okolo seba. Onedlho však začuje akési zašušťanie kríkov neďaleko, čo ho prinúti rýchlo vstať a namieriť plameňom na osobu, schúlenú na zemi. (Aj keď by mu to v boji možno bolo dosť nanič.) Pokýva plameňom a posunie ho nabok, aby mal dobrý výhľad na zrzku na zemi. Nakloní hlavu nabok a pár istých minút si ju prezerá od hora nadol. Síce mu to celkom trvalo, ale aj napriek istým prekážkam sa dovtípil, že dievča na zemi už určite niekde videl. A to pred niekoľkými dňami v Illeyskom lese. Ani neviem, prečo som tam vlastne liezol. So šťuknutím plameň zahasí, zapaľovač si strčí do zadného vrecka a pousmeje sa, ako keby ho pohľad na zúboženú dievčinu vôbec nemrzel. Pomaly vykročí k postave na zemi. Ale no, vyzeráš ako kôpka nešťastia. Pobavene odpovie, dostaví sa poblíž nej a zahľadí sa jej na vlasy. Vyzeráš, ako keby ťa napadla smečka vlkov. Alebo žena. Už som videl, ako sa pár žien takmer za tie vlasy vyťahali. Vďakabohu, že som tam práve bol. Inak by museli investovať na parochne. Strčí si ruky do vreciek na nohaviciach. Hm, každopádne, vedel som, že sa ešte stretneme. Nakoniec sa usmeje ako slniečko na hnoji.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 9:30 pm

*Cheryl sedí na zemi, kde si z vlasov vytiahne potom list, ktorý sa jej zamotal do vlasov a odhodila ho preč. Svoju hlavu stočila ku tomu chalanovi a keď sa blížil k nej, tak tá vôňa bola povedomá a keď sa ku nej blížil ešte viac, tak jej túžba po krvi bola dosť silná. Jej oči začínali chytať červenú farbu, až pomaly výrazne smaragdovo červenú farbu. Zavrela si rýchlo oči chytila sa vzadu za hlavu a začala sa kolísať, nechcela však nikomu ublížiť a snaží sa ovládnuť. Túžba po krvi bola silná, no nie natoľko silná.* "B-bež preč! Nechcem ti ublí-..." *Zhlboka sa nadýchne, potlačenie však túžby po krvi bolo oveľa silnejšie, pretože si bola totiž vedomá toho, že mu nechce ublížiť a snažila sa túžbu potlačiť. Podarilo sa jej to našťastie a otvorila oči, mala ich našťastie prirodzenej farby. Pozrela sa na neho a veru si oddýchla, keď si ho prehliadla pohľadom.* //Vyšlo to, vyšlo... // "Prepáč...Čo, čo si hovoril?" *Spýtala sa ho úplne vykoľajená, až keď padla poznámka o jej vlasoch, tak si ich popravila.* "No vieš, utekala som cez toto tu a pretože som sa ponáhľala a som nešikovná, tak som zakopla a... *Nielenže nevie dobre klamať, ale nakoniec sa na seba naštve za to, že mu klame. Potom si aj povzdychne a zakrúti hlavou.* Nebudem ti klamať, ja... Pred chvíľou som sa pobila a nedopadlo to dobre. Nechcem klamať... " *Povie mu skleslým tónom pravdu, pričom sa i prizná, že nechce klamať a popraví si rozstrapatené vlasy.*" Čo tu vlastne robíš?" *Opýta sa ho, ale tónom v hlase je poznať, že ju to ani nezaujíma.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 10:03 pm

Nedal sa zaskočiť podivným správaním sediacej dievčiny, takže sa ani neunúval aby pred ňou zaspätkoval. Skôr si docela dosť robil po svojom. Tvrdohlavý je až až. Nakloní hlavu nabok, keď sa Cheryl začne na zemi pohupovať ako psychiatrický prípad. Hm? Mám bežať preč? Neublížiš mi, nie? S celkom pokojným hlasom sa ozve avšak aj napriek tomu sa zastaví na mieste, o niečo ďalej od nej. Sám si uvedomoval, teda, sám ju videl v tom lese sa premeniť na upírku. Mlčky nad ňou však stál a potichu ju sledoval. Zjavne ho naozaj fascinovalo vidieť pred sebou upírie mláďa, ktoré zo všetkých síl bojuje s túžbou po krvi, s túžbou sa mu zahryznúť do krku, povedané prakticky. Zahľadel sa jej do očí, ktoré však ihneď na to skryla do dlaní. I tak ju však potichu sledoval až dovtedy, dokým sama nedobojovala a nepozrela sa na neho očami s jej prirodzenou farbou. Hovoril som, že vyzeráš hrozne, žena. Ako keby ho celý jeho optimizmus prešiel a na jeho tvári sa objavil kamenný výraz. S nie príliš veľkým záujmom počúva, čo mu kecia o jej strastiplnej ceste cez kríky. Snáď ťa pri tom naháňal vlkodlak? Prezrie si ju od hlavy po päty ale napriek tomu sa jej radšej zadíva do očí. Stisne pery a súhlasne na jej priznanie pokrúti hlavou a pretočí očami. Aj tak by som ti to neuveril. Nevieš klamať. Predhodí jej to rovno pred oči a ešte stále sa dokáže tváriť docela ľahostajne. Pobila? Ty sa vieš biť...? Nejdem sa pýtať. Myslím, že si odpoviem sám. Som si istý, že to bolo so ženou. Typické ženy. Ktorá ťa teraz napadla? Stále ta istá? Myslíš, že tu po lese behajú krvilačné upírky? Pretože ja áno. Určite tu behá veľa rôznych a strašidelných tvorov. S veľkým nasadením sa ujme celého jeho monológu. Snáď ju chce zastrašiť? Kto vôbec vie, čo si on práve myslí. Neviem, či ma zaujímajú ženské bitky. Ja? Zatvári sa na moment prekvapene a nadvihne jedno obočie. Sedel som na tom posedení za mnou. Je to oveľa pohodlnejšie ako tá zem. Nechcela by si si to vyskúšať? Mrkne na ňu a podá jej ruku, aby jej pomohol sa zodvihnúť.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Fri Nov 30, 2018 10:59 pm

*Akonáhle mala prirodzenú farbu jej očí, tak pomaly smerovala pohľad na neho. Keď povie, že vyzerá hrozne, vo vnútri sa jej to dotkne, ale nedáva na sebe nič poznať.* "Povedz mi niečo, čo neviem." *Povzdychne si a zakrúti hlavou. Zadíva sa na ten jeho kamenný výraz a opätovne mu ho vrátila späť. Potom zamrkala očami a odkrútila hlavou, zo strany na stranu.* "Nerada klamem, pretože neznášam klamstváTo bude tým, jasné?" *Vyhrkne mu to mu to nad argumentom, keď jej povie, že nevie klamať rovno pred oči, no a nad jeho ľahostajným pohľadom radšej odvráti pohľad niekam preč. Keď sa ju očividne snaží vydesiť, alebo o čo sa vlastne snaží, tak sa na neho pozrie a pozrie sa mu rovno do očí, pričom sa jej zalesknú v mesačnom svetle.* "O čo sa snažíš, snažíš sa ma vydesiť?" *Spýta sa ho celkom v kľude, nad čím jej cuknú kútiky do núteného úškrnu a zakrúti nad tým hlavou, pričom od neho odvráti radšej pohľad. Nad argumentom, či sa vie biť a že sa radšej nebude pýtať, tak sa na neho pozrie pohľadom, akoby 'naozaj?' A znova ten svoj pohľad od neho odtrhne. Pohľadom sa pozerá kamsi preč od neho, ale všimne si jeho ruky, ktorú naťahuje k nej pre pomoc a opatrne, veľmi opatrne otočí hlavu smerom k nemu. Zadíva sa váhavo na jeho ruku a na neho, akoby snáď pomoc ani nechcela a nepotrebovala ju od neho. Stisla si na chvíľu pery a váhavo sa na neho zadívala, koniec koncov sa tak zamyslela, že sa v ňom trošička môže mýliť, ale nebola si celkom istá. Avšak, nakoniec sa chytila jeho ruky a vyzdvihla sa s jeho pomocou.* "Vďaka, uhm?" *Zadívala sa na neho takým pohľadom, že vlastne ona vôbec ešte ani nepozná jeho meno a tentokrät jej možno i trošičku cuknú i kútiky, do menšieho úprimného usmiatia.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 1:20 pm

Keď odvetí, aby jej povedal, čo nevie, len sa pobavene uškrnie. Mohol by som ti povedať toľko vecí, čo nevieš. Pretiahne s pobaveným tónom v hlase. Ona prakticky ani nevie, kto som. Panebože, to je vtipné. Vždy ma všetci poznali. Asi budem musieť obohatiť vedomosti Illeičanov. Zamyslene našpúli pery, na moment zaplul do vlastných myšlienok, v tom ho však vyrušil dievčin hlas, ktorý sa dušoval, že neznáša klamstvá. Pousmeje sa a pokrčí plecami. Niekedy je lepšie povedať pekné klamstvo ako bolestivú pravdu. Tisíckrát povedaná lož sa stane pravdou. Niežeby som to teda podporoval. Usmeje sa ako slniečko na hnoji, snáď ako najväčšie neviniatko. Teda, je pravda, že tak by sa k svojmu ľudu nesprával. Zjavne si dovoľuje len vtedy, keď si je istý, že môže. Snažím sa ťa vydesiť? Nie, prečo? Len hovorím, čo si myslím. Zagúľa očami a poklope si ukazovákom po spánku. Napokon k nej však predsa len vystrie ruku, aby ju z tej špinavej zemi vytiahol. Je celkom spokojný, že sa chytila jeho ruky - pousmial sa. Opatrne jej pomohol sa dostať na nohy, stisne jej ruku a nakoniec ju pustí. Nie je zač! Nadšene z neho vylezie hneď po tom ako poďakuje, ako keby čakal iba na to. Hm, rád by som sa posadil. Hneď ako to dopovie sa obráti na päte a smeruje k posedeniu, do ktorého si znova sadne. Teraz tu chýba len víno. Zamrmle si popod nos.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 3:55 pm

*Keď sa len pobavene uškrnie a povie jej, že by mohol jej povedať toľko vecí, čo ešte nevie, tak sa na neho pozerá a mierne nakloní hlavu.* "Napríklad?" *Zanyslí sa a potom iba pokrčí ranenami.* "Vlastne, je tu niečo... Ako sa vlastne voláš? Ak teda nevadí, že sa pýtam." *Povie s pokrčením ramena. Pozoruje ho a keď dohovorí o tých klamstvách, tak mierne nakrčí zamyslene obočím a potom sa zatvári normálne.*" Tak takto sa ťa teda spýtam. Bol by si radšej, keby ti klamali? Ja nie. *Zamumlá si tú vetu o tom, že ona nie a potom odkýve hlavou.*" V niektorých prípadoch to tak môže byť, ale nie vždy a naozaj je lepšie vedieť pravdu, než nejakú lož. Niekedy sa môže stať, že človek, ktorý bol oklamaný, tak o to viac mu môže pravda ublížiť, keď sa pravdu oneskorene dozvie..." *Povzdychla si, pretože vedela o čom hovorí. No však nútene sa pousmiala, aby na nej nebolo nič poznať. Po chvíli, keď ako spozorovala jeho zagúľanie očami, tak sa úprimne i uškrnula.* "Mal si sa vidieť teraz." *Keď jej podal tú ruku a pousmial sa, ona urobila to isté a po chvíli mu upustila ruku. Pri poďakovaní sa tiež mierne pousmeje, pretože môže, tak prečo nie? Párkrát v rýchlosti zažmurká očami, keď z neho to nadšene vylezie hneď po tom, ako sa mu poďakuje. Díva sa na neho, keď si zamrmle, že mu tu chýba ešte víno. Očividne si to ani neuvedomí, ale urobí presne to čo on vtedy. Zagúľala svojimi očami a mierne pobavene sa uškrnie.* "A čo by si ešte nechcel, aby ťa obsluha ešte obslužovala v paláci, ako takého princa?" *Mierne sa uchechtne a zakrúti hlabou.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 5:48 pm

Napríklad? Hmm... Popojde si a pošúcha si dvoma prstami bradu. Zjavne vo svojej hlave vyberá, čo také by jej mohol povedať. Vedela si, že grécka panovnícka línia dokáže veštiť budúcnosť? Traduje sa to odvtedy, ako sa na trón dostala dcéra delfskej kňažky. Nadvihne jedno obočie a zahľadí sa Cheryl do očí. Pravdepodobne chce vidieť, ako na túto informáciu zareaguje. Založí si ruky v bok, keď sa opýta na jeho meno. Moje meno je Matt. Tak ma väčšina volá. Predstaví sa len svojou skrátenou verziou a spokojne sa usmeje. Čo ty? Ako sa voláš? Vlastne ani neviem, ako sa volá. Mal som dávať viac pozor na ich mená a nie tváre. Bolo by to celkom zložité. Stisne pery do tenkej linky. Vždy si myslím, že sa mi moje klamstvá otočia ako bumerang. Stáva sa. Nie som rád, keď mu klame Lexi. Ale čo s ňou už mám robiť? Pokrčí plecami a slabo sa pousmeje. Ako kedy. Keďže aj on sám má nespočet tajomstiev, ktoré drží pod pokličkou nielen on sám, ale i celá jeho rodina, dokáže si to predstaviť. Zamračí sa. Mal som sa vidieť? Zasmeje sa. Vidím sa každý deň v zrkadle. Som docela pekný, nemyslíš? Uškrnie sa a nadvihne obočie, snáď aby dal najavo svoj výzor, za ktorým omdlie niejedna obyvateľka Grécka. A určite aj chlapci, že. Hľadí pohľadom zelených očí práve na ňu. Keď však z nej vyletí tá veľmi vtipná otázka, ústa sa mu ihneď roztiahnu do veľkého úsmevu, načo sa začne dosť pobavene smiať až pri tom smiechu nakloní hlavu a vyvalí sa na tú pohovku tak, ako keby mu to tam všetko patrilo. Položí si ruky na opierky a preloží si nohu cez nohu. Ja som princ. A čo si si myslela, že som? Komorník? Pft. Prehrabne si vlasy a uškrnie sa. Zjavne je to na Cheryl, aby sa rozhodla, či mu bude veriť alebo nie na to, koľko vecí jej už nakecal.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 6:49 pm

"Áno?" *Počúva ho a mierne so zvedavosťou nakloní hlavu, keď jej však začne hovoriť o tej tradícií, tak hlavu narovná a zamyslene sa zatvári, nakrčí zamyslene obočím a potom nechápavo zažmurká.* "Ideš na mňa zbytočne s tými vecami, ja sa tým veciam nerozumiem. Máš snáď nejaké známosti, ktoré sa tým veciam rozumejú?" *Keď sa predstaví, tak sa usmeje na Mattyho a na to mu ihneď odpovie.* "Cheryl." *Spýta sa ho a ďalej ho počúva.* "Ou aha." *Dodala iba, nemohla vedieť, že jeho sestra je Lexi a tak pokrčila ramenami. Dívala sa na neho a keď sa zamračil pri zmienke o tom, že sa má vidieť, tak sa uškrnie.* "Áno, v tej chvíli si sa mal." *Odpovie s úškrnom a uchechtne sa, keď sa Matt zasmeje. Keď však Matt stále pokračuje, neostáva jej nič iné, len ho počúvať a pri slovách o tom, ako sa začne chváliť, tak iba zagúľa očami s úškrnom, ale nič nehovorí. Pozerá sa na neho a keď sa začne smiať jej otázke, ona sa pobavene uškrnie a uchechtne. Pri tej jeho odpovedi, že je princom, sa jej rozšíria kútiky do pobaveného úškrnu. Matt jej proste nepripadal z pohľadu ako princ, videla ho skôr ako človeka. A tak sa na neho dívala s úškrnom.* "No nie, vážne? To víno chcete teraz, alebo až potom, pane? Ou, mám sa klaniať teraz, alebo až potom?" *Z jej otázok momentálne vyžaruje obrovská irónia, pričom si ruku predloží pred ústa a začne sa smiať. Po chvíli sa tak trochu začne prestať smiať, pretože ako sa zamyslí ohľadom tej tradícií, ktorú jej spomínal a ohľadom toho, že aký je vlastne ten skutočný dôvod, prečo sa vlastne v paláci nachádza, tak sa odmlčí a prestane sa smiať nakoniec úplne. Trochu sa zatvári neisto a díva sa stále na neho a vykoľajene.* "To- (krátka pauza) To si robíš srandu, však?" *Spýta sa ho trošku v šoku, ale potom sa zatvári normálne a cuknú jej kútiky do menšieho pousmiatia.* "Nie vážne, odkiaľ si?"
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 7:13 pm

Úsmev sa mu zväčší, keď na jeho vedomosti zareaguje otázkou. Oh, áno, samozrejme, že mám. Usmeje sa a dá na obdiv svoj biely chrup. Ja nechápem, ako tomu nedokážeš rozumieť. Nevieš, ako delfské kňažky veštia budúcnosť? Pobavene sa uškrnie a spomedzi perí sa mu vyderie slabý chechot. Grécka mytológia asi moc zaujímavá nie je. Cheryl, wau, hodí sa ti k vlasom. Ktovie či to myslel vážne alebo nie, ale pohľadom cukol na jej hrdzavé vlasy. Teší ma Cheryl. Mrkne na ňu a uškrnie sa. Na jej "ou aha" nijak nereaguje a radšej to prechádza mlčaním. Vieš, nenosím pri sebe na každom kroku zrkadlo, aj keď sa to možno nezdá. Hlavná vec, že si to videla ty. Hneď ako z neho vypadne jeho "tajomstvo", zadíva sa jej do očí a očakáva asi ako bude reagovať. Bude mi veriť alebo nie? Keď však naozaj začuje, že sa len nad jeho priznaním pobavene uškrnie, začne mu cukať kútikmi úst do úsmevu. Je možno troška prekvapený, že mu neverí ale istým spôsobom mu to zjavne príde docela vtipné. Niežeby sa išiel rýchlo snažiť zmeniť jej zmýšľanie o ňom. Nevyzerám ako princ? Divné. Mám so sebou všade nosiť korunu? Ale nie, to je nepríjemné. Možno by som ju v tom mohol nechať. Je to vtipné. Nadvihne jedno obočie a tvári sa celkom pobavene, to naozaj. Nad jej iróniou sa len zachechce a zagúľa očami. Vtipné. Prestaň sa chovať tak divne. Nemusíš prejavovať svoju náklonnosť tak rýchlo. Hrane egoisticky si odhrnie vlasy z pred tváre a tvári sa maximálne snobsky, ako to on len dokáže. Keď sa však aj sama Cheryl prestane smiať, odpustí si ten jeho egoistický snobský výraz a len sa naďalej uškŕňa. Nad jej otázkou rozhodí rukami. Možno. Mykne plecami, snažiac sa tváriť čo najviac ľahostajne. Pohľadom zablúdi inde ale hneď ako na neho položí ďalšiu otázku, sa na ňu zakvačí pohľadom, chvíľku pretrváva ticho ale potom z neho nakoniec vypadne: No z Narnie asi nie. Zagúľa očami.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 8:58 pm

*Keď zbadá jeho žiarivo biely úsmev, tak sa na oplátku usmeje. Keď sa však nad tým Matt, že sa tomu nerozumie pobavene uškrnie, tak sa zatváti vážne.* "Inak by som sa nepýtala." *Povie bez nejakých emócií a keď jej povie, že sa jej meno hodí k jej vlasom, tak prekvapene zamrkala očami. Ani nevedela, či to myslel vážne, avšak nechcela, aby si tuto Matty myslel, že je to jedna nevďačnica, i keď vážne nevedela, či to myslí vážne. A tak sa na neho pozrela neistým pohľadom.* Umm, vďaka?" *Skôr to vyznelo ako opytovacia veta, pričom sa tvárila naozaj neiste, ale keď jej povedal, že ho teší, tak sa úprimne pousmiala a úprimne sa k nemu prihovorila. Matt jej zo začiatku toho ako sa spoznali neprišiel zrovna najsympatickejší, videla v ňom človeka ľabostajného a tak ďalej, ale v tomto momente jej prišiel taký, akoby občas zakrýval to, že dokáže byť i iným, i lepším človekom, než si myslela na začiatku a pousmiala sa na neho úprimne.* "Aj mňa Matty." *Prihovorila sa k nemu milým a poprvýkrát kamarátskym tónom v hlase. Keď jej povedal o tom, že nenosí zrkadlo pri každom kroku a pozeral sa jej do očí, keď povedal, že mala ona to šťastie, že to videla, tak sa mierne uškrnula.*" To teda." *Na nejakú dobu sa odmlčí, ale pri tej jeho poslednej vete sa k nemu prihovorí, keď ho uvidí ako zagúľa očami, tak verte, či neverte. Tentokrát sa nezachová, alo taká chladná dievčina. Reaguje na jeho poslednú poznámku a ako zagúľal očami."Matty, nemusíš sa teraz hrať na nepríjemného. Zo začiatku sme sa k sebe síce očividne asi nechovali najlepšie, ale nemusí to teraz byť tak dookola, nie?" *Mierne sa uchechtne a rozhodí rukami.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 9:14 pm

Pobavene sa uchechtne a oprie sa lakťami o stehná. Jedno slovo. Bohovia. Je to jednoduché. Pokrčí plecami, zatiaľ čo sa spokojne usmieva. Zjavne ho pobavil jej neistý pohľad, keďže sa mu na tvár vkradne pobavený úsmev. Nie je zač. Zaklipká na ňu očami a svätuškárky sa usmieva. Na to, že mu pravdepodobne pri prvom stretnutí chcela otrieskať baterku o hlavu, sa s ňou celkom dobre pobavil a skamarátil. I keď si to on sám tak neuvedomuje. Usmieva sa dovtedy, dokým z pier Cheryl nezačuje jeho prezývku. Úsmev mu na moment opädne a zamrká očami. Matty ma volá iba moja mladšia sestra. Prizná aj keď presne nepovie, či mu to je z jej pohľadu nepríjemné alebo nie. Kedysi ho tak volala matka, sestra ho tak volá vždy a otec mu nepovedal nikdy nijak inak ako Matthaios. Jeho fanynky ho tiež volajú Matty + všelijaké prídavné mená, ktoré nedokázal nájsť ani v slovníku gréckych prídavných mien. (to samozrejme vie zo sociálnych sietí, že) Na moment sa znova zahĺbi do svojich myšlienok, z čoho ho vyruší iba jej hlas. Zmätene zaklipká očami. Čože? Cukne mu kútikmi úst, keďže asi tak nejak prepočul, k čomu sa presne vyjadrila "to teda". Nehrám sa na nepríjemného. Zamračí sa. Taký som vždy.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 9:51 pm

*Pozoruje ho a usmieva sa tiež, keď  mu však pri tej prezývke opadne úsmev, jej tiež a na moment vzhliadne k zemi.* "Ospravedlňujem sa." *Potom vzhliadne k nemu pohľadom, ktorý mu naznačuje, že sa naozaj ospravedlňuje. Tam niekde sa posadí a hľadí na Mattyho.* "Ako sa vlastne volá?" *Spýta sa ho milým hlasom a je na nej vidieť, že ju to naozaj zaujíma. Už iba tým spôsobom, ako sa díva na Mattyho.* "Tebe asi prekáža, keď ťa tak niekto iný oslovuje?" *Snaží sa to z neho vyzistiť, pričom ho počúva a nechá hovoriť. Akonáhle sa Matt dostane k vete, kedy jej povie, že sa na nepríjemného nehrá, tak si povzdychne.*   "Matt." *Oslovila ho takmer Matty, ale nestalo sa tak, pretože si dala na to veľký pozor.* "Budem k tebe úprimná, môžeš tak niekedy pôsobiť, ale svojim spôsobom si docela fajn a je s tebou... Docela i sranda." *Povie mu a naraz sa niečo stane, vypadá akoby jej prišlo zle. Už niekoľko dní v podstate nemala krv, chytila sa na jednej časti tela a to presne v jej boku. Chytila sa niečoho poblízku, držala sa a jej oči začali sa meniť na smaragdovo červenú, rýchlo si ich zavrela a stále sa držala. Zhlboka sa párkrát nadýchla a vydýchla, stále sa pridržiava a po nejakej dobe otvorí oči, no a má ich prirodzenej farby. Drží sa stále a zhlboka prehltne. Je naozaj vidieť, že zostala odrazu byť slabá.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sat Dec 01, 2018 10:19 pm

Nemáš sa za čo. Tak ma len oslovujú moji príbuzní. Stačí, keď mi budeš hovoriť Matt. Prehrabne si vlasy a usmeje sa. Zopne dlane a lakte si zloží na kolená. Nie som na to zvyknutý. Súhlasne si na svoje vlastné slová pokýve hlavou. Naozaj ho tak veľa ľudí nenazýva. Od svojej mladšej sestry je na také oslovenie zvyknutý a nepríde mu cudzie. Pokrčí plecami. Zaklipká očami, keď si po jeho odpovedi len povzdychne. Zamračí sa a našpúli pery. Súhlasne pokýve hlavou, keď ho osloví menom, ktoré sa mu páči viac. Zobodne sa jej pohľadom zelených očí do tých jej a zaklipká mihalnicami. Ihneď ako dopovie, že je s ním "docela i sranda", spoza jeho pier sa prederie pobavený chechot. Odvráti tvár na moment vedľa ale potom sa znova obráti na ňu. Naozaj ma teší, že si to myslíš. Ktovie, či to myslel vážne, ironicky alebo ho priznanie Cheryl naozaj pobavilo. Je so mnou sranda? Zaklipká očami a možno sa na moment zatvári neveriacky. Mimovoľne pokrúti hlavou, pošúcha si dlane o seba a zodvihne zrak na ňu, len aby ju našiel v tom dosť biednom stave. Prestane si šúchať dlane a očami behá z jedného bodu do druhého. Jasné. Zjavne nemala ani kvapku krvi. To si fakt žiadnu nezohnala? V pivnici je určite plno potkanov a myší. Je ticho a nič nehovorí, nesnaží sa jej prihovoriť, keď sa zjavne snaží udržať sa na uzde. To si nemala žiadnu krv? Choď si radšej chytiť nejakého toho... Zvraští nos. Potkana. Och vďakabohu, že nie som upír a nemusím sa živiť potkanmi. Slovo "potkanmi" povie s obzvlášť veľkou nechuťou. Behá ich tu naozaj mnoho, čo keby si sa porozhliadla? Mykne hlavou niekam do šera ku kríkom.
Back to top Go down
View user profile
CherylBlossom

avatar

Posts : 15
Join date : 2018-11-24

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sun Dec 02, 2018 3:25 pm

*Pochopiteľne prikývl hlavou, keď sa ešte necítila slabá a počúvala ho naďalej, keď rozprával. Úsmev mu teda opätovala aj naspäť vtedy, keď sa necítila slabá.* "Naozaj?" *Opýtala ešte predtým, keď jej povedal, že ho to teší, keď si to myslí. Potom už sa totálne odmlčala a keď prišli tie náznaky slabosti, pričom sa pevne držala a keď začal jej Matt hovoriť o hlodavcoch, tak sa jej vystrčili zuby a jej  oči pri tej jeho zmienke sa zmenili na strašidelné. Pravdupovediac ju podráždil s tou hláškou a tentoraz v jej očiach sa objavila, akoby podráždenosť. Čo sa to deje? Akonáhle sa jej vystrčili zuby, tak zasyčala a pevne sa držala.* "Potkana? Aspoň teraz by si nemusel vtipkovať." *Držala sa a jej oči sa dali v rýchlosti do normálu. Povedala mu to, pretože naozaj potrebovala krv a cítila sa hrozne. Myslela si, že si z nej robí srandu, pretože potkani? Vážne potkani? Ona a potkani? No, veď čo si budeme hovoriť, snáď chápete. Jej zuby však mala stále upírske.* "Upírka, čo mi toto urobila ma  chcela v skutočnosti zabiť, Matt. A je stále tu." *Vypadne to z nej nakoniec slabým tónom, pričom sa na neho pozrie a ani nevedela prečo, ale priznala sa mu s tým.* "Povedala, že ak si nedám z ľudskej krvi, tak zomriem." *Povedala mu, jej upírske zuby boli vidieť a pozrela sa na neho obávaným pohľadom.* "Je stále tu." *Povie takmer šepotom a ruku si dá pred ústa.* "Ako sa zbavím tých zubov?" *Dodá so slabým tónom v hlase.*
Back to top Go down
View user profile
Matthaios R. Aristeides

avatar

Posts : 22
Join date : 2018-10-29

PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   Sun Dec 02, 2018 3:55 pm

Isteže. Na jej otázku len mykne plecom a moc sa teda k tej téme už nevracia. Až vtedy si povšimne, že Cheryl prišlo nevoľno a veľmi štedro jej prakticky povedal, aby si šla chytiť potkana. Zahľadí sa jej do očí a stisne pery do tenkej linky. Zjavne vidí, že ju tými slovami podráždil. Pozri, nechcel som ťa podráždiť, iba hovorím pravdu. Zamračí sa a rozhodí rukami. Prečo by som mal vtipkovať? Ja nevtipkujem. Pozri sa na seba. Chcela by si na večeru snáď niečo inšie? Raz keď si upírím mláďaťom, veľa možností nemáš. Hlavne keď ta trápi hlad. Niežeby som teda s upírmi žil pod jednou strechou, ale nie je na škodu pozorovať ľudí. Povzdychne si a pretrie si čelo opakom dlane. Prehrabne si vlasy a vopchá si pár pramienkov za ucho. Zodvihne na ňu pohľad a zdvihne obočie, keď mu znova chce niečo povedať. Zabiť? Na chvíľu sa odmlčí a pokyvká hlavou. Tak to sa jej teda moc nepodarilo. Docela sucho z neho tento fakt vyletí. Hm, takže ťa bude ešte stále chcieť zabiť? To je teda zvrat udalostí. Dráma. Pošúcha si ruky a usmeje sa - zjavne celkom drámy obľubuje. Teda, hlavne vtedy keď sa môže prizerať. Snáď jej zabila matku? Alebo nepriateľ, ktorý ešte kuje pomstu za chyby, ktorý urobil jej predok? Wau, prestaň. Tvoje slúžky rady čítajú historické romány a ty by si ich mal menej počúvať. Prekrúti očami nad svojimi vlastnými myšlienkami. Tak to sa budeš musieť poriadne...ehm, napiť, aby si sa dokázala brániť, nie? Kukne na ňu s docela veľkým entuziazmom, prepočujúc jej vlastné slová. Čože? Zomrieš ak sa nenapiješ ľudskej krvi? Uhm, o tom som nepočul. Krv ako krv. Ak si dáš zvieraciu, neumrieš. Znova mykne plecom a pozrie si uu od hlavy až po päty. Väčšina mláďat má recht, že odchádzajú aby ich tútoroval upír, ktorý ich premenil. No ty taký recht nemáš a som si celkom istý, že ja ako upír nevyzerám. Vstane z pohovky a začne si šúchať dlane, zatiaľ čo sa okolo seba obzerá. Asi nejaký zlozvyk. Prosím? Chytro sa na Cheryl znova obráti. Na pár momentov je ticho. Potom však pokrčí plecami. Čo ja viem. Nevieš ich posunúť? Alebo prestaň myslieť na krv. Pretočí očami. Absurdné. Už si si toho potkana rozmyslela?
Back to top Go down
View user profile
Sponsored content




PostSubject: Re: Zákoutí v zahradě   

Back to top Go down
 
Zákoutí v zahradě
Back to top 
Page 2 of 2Go to page : Previous  1, 2

Permissions in this forum:You cannot reply to topics in this forum
new selekce  :: Palác-
Jump to: